„Na vláde budeme dôrazne apelovať, aby sa núdzový stav nepredĺžil o
90 dní, ako navrhuje ústredný krízový štáb. Za takéto rozhodnutie
nemôžeme na vláde hlasovať. Vieme si však predstaviť kompromis, a to
schváliť predĺženie núdzového stavu o maximálne 30 dní, avšak na viac
dní nevidíme momentálne zmysel," uviedol Sulík.
Podľa predsedu finančného výboru Národnej rady SR Mariána Viskupiča
(SaS) si ľudia a zamestnávatelia v zelených okresoch, kde aj celoplošné
testovanie potvrdilo nízku mieru nákazy novým koronavírusom, zaslúžia
viac slobody.
„Opätovné predlžovanie núdzového stavu na celé územie Slovenska
stráca zmysel. Najmä sa degraduje aj jeho samotný význam a použitie," poznamenal. Pracovať podľa neho treba s poctivými analýzami, zamerať sa na najzasiahnutejšie lokality.
„Aj to bude cesta, ako sa postupne naučíme s novým koronavírusom žiť," dodal.
Premiér Igor Matovič v utorok zopakoval, že núdzový stav je potrebný.
Súčasne platný núdzový stav vyhlásili podľa neho v situácii, ktorá bola
výrazne lepšia, ako je súčasná.
ÚKŠ na svojom pondelkovom rokovaní odporučil vláde predĺžiť núdzový stav o ďalších 90 dní. Ak by tak vláda neurobila, núdzový stav by sa mal skončiť 14. novembra. Kabinet ho vyhlásil od 1. októbra na 45 dní.
V čase núdzového stavu môže štát v zmysle zákona obmedziť základné práva
a slobody, a to v nevyhnutnom rozsahu na nevyhnutný čas. Vláda ho môže
vyhlásiť, ak došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu
života a zdravia osôb, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných
majetkových hodnôt. Najdlhšie môže v zmysle zákona trvať 90 dní.
Núdzový stav v súvislosti s pandémiou vyhlásila vláda už druhýkrát.
Prvýkrát to bolo pri prvej vlne na jar. Kabinet ho vtedy vyhlásil 16.
marca, trval do polnoci zo soboty na nedeľu 14. júna. Týkal sa iba
zdravotníctva. Mimoriadna situácia, ktorú vláda vyhlásila od 12. marca,
trvá naďalej.